#viemKTOsom

DOROTA SADOVSKÁ (*1973, Bratislava) Vyštudovala VŠVU v Bratislave, kde získala aj doktorát a ENSBA vo francúzskom Dijone. Od roku 1995 sa venuje štúdiu a zobrazovaniu svätých jedinečným spôsobom, ako postáv s túžbami a gestami obyčajných ľudí. Príbehy kresťanských svätíc a svätcov aktualizuje bez múzejných atribútov alebo dobových šiat, ktoré by odkazovali na ich spoločenský status. Vybraný námety podáva s rešpektom, ale aj humorom a hravosťou, čím otvára diváka pre hľadanie a náročnejší pohľad na známe motívy. Je štvornásobnou finalistkou ceny Mladý výtvarník roka / Ceny Oskára Čepana (1997, 1998, 1999, 2001), získala Cenu Nadácie Tatra banky za umenie (2008) a cenu Gerfried Stocker Award na Takamatsu Media Art Festival v Japonsku (2015) a mnoho ďalších domácich aj zahraničných ocenení. Jej diela sú súčasťou významných verejných aj súkromných umeleckých zbierok na Slovensku (Slovenská národná galéria, Galéria mesta Bratislavy, Považská galéria umenia v Žiline a ďalšie) i v zahraničí (Národní galerie Praha; The University of Arizona, Museum of Art, Tucson; Albertina a Museum auf Abruf, MA7, Wien; Würth collection a ďalšie).www.sadovska.sk

MÁRIA MAGDALÉNA SADOVSKÁ rod. Vagačová, akademická maliarka (*1944, Trenčianske Teplice - +2010, Bratislava) Odbor Komorná maľba vyštudovala na VŠVU v Bratislave 1963 - 1969 najskôr u Jána Mudrocha a po jeho smrti pokračovala u Jána Želibského. Po ukončení školy krátko učila na Strednej pedagogickej škole v Modre. V roku 1971 zrealizovala sgrafito na priečelí fary v Lužiankach s výjavom sv. Cyrila a Metoda. Dlhotrvajúca ťažká choroba a povinnosti v rodine jej zredukovali možnosti ďalšieho rozvoja výtvarnej tvorby.

SERAFÍNA JANOŠKOVÁ (*2006, Bratislava) Aktuálne študuje v maturitnom ročníku na Gymnázium Matky Alexie v Bratislave. V roku 2014 ilustrovala knihu Olívia a tajomstvo starých hodín. O pár rokov neskôr sa jej ďalšia ilustrácia stala súčasťou knihy Nakresli si ovečku (2019). Výtvarnému umeniu sa venuje popri škole a to najmä kresbe, ilustrácii a komiksu.

Ivana Šáteková (1984, Bratislava) patrí k výrazným osobnostiam súčasného slovenského výtvarného umenia. Absolvovala Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v ateliéri prof. Daniela Fischera, predtým sa venovala aj scénografii na VŠMU. Vo svojej tvorbe často reflektuje tému identity, pamäti a každodenného života, s jemným humorom a kritickým nadhľadom. V roku 2014 získala Cenu Nadácie Tatra banky pre mladého tvorcu v kategórii výtvarné umenie. Žije a tvorí v Bratislave.

Martina Rötlingová (1987) sa vo svojej tvorbe dlhodobo zaoberá aktuálnymi spoločenskými témami, analyzuje obrazy „dokonalého“ sveta popkultúry, ideály krásy, či vplyv sociálnych sietí na naše životy. Pracuje primárne v tradičnom médiu maľby, kombinuje realistické zobrazenie v podobe techniky hyperrealizmu a trompe l’oeil s jej dekonštrukciou v podobe rozostrenia, pokrčenia či deformácie. Kontinuálne tvorí v cykloch, ktoré rokmi rozvíja a posúva prostredníctvom nových maliarskych prístupov. „Umeleckú tvorbu Martiny Rötlingovej je možné zaradiť do feministického diskurzu, v rámci ktorého sa opakovane venuje kritike stereotypných noriem a štandardov ženskej krásy prezentovanej médiami v konzumnej spoločnosti. Jej najnovšia samostatná výstava nadväzuje na tému telesnosti a reflexie ženskej identity. Autorka sa zamýšľa nad prekračovaním hraníc súkromného a verejného, respektíve virtuálneho a reálneho. Tieto myšlienkové trajektórie ju privádzajú k problematike odhaľovania ženskej sexuality, exponovaniu nahoty a seba-vystavovaniu sa na online zoznamovacích sieťach. Hlavnou témou sa tak stáva „sexting“, súčasný fenomén spájaný so sociálnymi sieťami, kedy si úplne cudzí ľudia často po krátkej známosti vo virtuálnom svete zdieľajú veľmi intímne erotické fotografie. Pôsobením online zoznamiek sa limity nášho exponovania ešte viacej posunuli. Naša spoločnosť sa stáva, slovami filozofa Buyng-Chul Hana, pornografickou spoločnosťou založenou na vystavovaní tela. Zo súkromného tela sa stáva telo verejné. Výstava Great Expectations je autorkinou sondou a osobnou výpoveďou k tomuto fenomenu“.

Daniela KRAJČOVÁ, Ak. maliarka, narodená: 23. 1. 1955 v Žiline, "Maľba, kresba a keramika, to je trojica výtvarných disciplín, v ktorých súbežne pracuje výtvarníčka, akademická maliarka Daniela Krajčová. Jej maliarsky prejav môžeme včleniť do široko diferencovaného prúdu autorov, ktorý sa pohybujú v polohách imaginatívneho videnia sveta s dôrazom vytvárať diela, ktoré vo svojom tvarovo-kompozičnom usporiadaní a farebnom vyjadrení nie je možné obsiahnuť a dešifrovať hneď na prvý pohľad. Diela evokujú pocity a nálady, ktoré možno vyjadriť pojmami harmónia, túžba, neha a hravosť. Sú logickým vyjadrením maliarkinej ženskej senzibility. Účinok farebného výrazu je znásobený bohato diferencovaným rukopisným podaním. Kombináciou techník vyvoláva v dielach atmosféru viacvýznamovosti, radosti z hry a tvorenia, zo schopnosti spontánne zhmotniť svoju predstavu o svete videnom v syntéze poznaného a precíteného. ..." (Milan Mazúr, 1999)

Multimediálna umelkyňa, ktorú formovala aj jej mama, akademická maliarka Daniela Krajčová. Pracuje na silných sociálnych témach, medzi ktorými v súčasnosti dominuje materstvo a príbehy žien. Za svoju tvorbu získala v roku 2020 Cenu Oskara Čepana.

JANA FARMANOVÁ (*1970, Nitra) V rokoch 1989-1996 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Východiskom jej tvorby sa stala maľba. Žije a tvorí v Nitre. Farmanová je jedna z najosobitejších predstaviteliek súčasnej domácej i českej figurálnej maľby. Študovala na Škole úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru v Bratislave (1985 – 1989) a maľbu na VŠVU (1989 – 1996). Konštantným motívom jej prác je dievča, žena s jej špecifickým emotívnym svetom. Autorka skúma nehmotnú osobnú ľudskú skúsenosť, ktorú sa snaží maliarsky uchopiť, zviditeľniť a dať jej určitú matériu. Jana Farmanová má za sebou početné výstavné podujatia na slovenskej i medzinárodnej úrovni (napr. Praha, Dijon, Londýn, Tennesee). Jej diela sa nachádzajú v galerijných zbierkach doma aj v zahraničí. Dielo na výstave: Krok do svetla, 180x130cm, 2024 olej na plátne dielo je nepredajné Každý deň sa rozhodujeme, v rôzných súvislostiach, v maličkostiach aj vo veľkých rozhodnutiach, ktorým zvyčajne predchádzajú tie drobné rozhodnutia. Pri tomto plátne som premýšlala, preciťovala dlhší vnútorný konflikt a uvedomila som si, že keď neviem urobiť radikalny krok, tak malé kroky "do svetla", pritom tým svetlom myslim napriklad aj túžbu nemusieť robiť nič veľké, iba veci a činnosti ktoré mi prinášajú rovnováhu, tak je to v poriadku. Myslieť na "svetlo" a môcť "len byť" je v poriadku, je to cesta.

Greta Šabíková / Greta Sabik (nar. 9. 6. 1999) pochádza z Nitry, kde absolvovala gymnázium. Vysokoškolské štúdium odevného dizajnu začala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde momentálne pôsobí v záverečnom magisterskom ročníku. Vo svojej tvorbe prepája výtvarné inšpirácie s dôrazom na nositeľnosť, detail a ideovú silu odevu. Popri štúdiu sa venuje praxi v módnom priemysle – ako full-time dizajnérka pôsobí v dvoch slovenských odevných značkách, kde prispieva k vývoju kolekcií aj vizuálnej identite značiek. Anotácia k dielu: Diplomová práca V práci analyzujem priestorové a kompozičné princípy architektúry a vizuálny jazyk maľby, ktoré následne prepájam s médiom odevu. Vytvorená kolekcia reflektuje osobný prístup k forme, materiálu a pohybu v priestore. Významným prvkom inšpirácie sú aj diela mojich rodičov – architekta a maliarky, ktoré slúžia ako emocionálny aj estetický základ návrhov. Práca skúma odev nielen ako nositeľný objekt, ale ako komunikačný kanál medzi umením, telom a priestorom. Táto práca, tak ako aj ukončenie vysokej školy pre mňa znamená akési symbolické ukončenie detstva a preto táto práca nieje iba umeleckým experimentom, ale bude slúžiť aj ako osobná pocta mojej rodine. Skrz svoju kolekciu chcem ukázať ako sa dajú zlúčiť jednotlivé umelecké disciplíny, ako vedia rozprávať pestrý a bohatý príbeh, popretkávaný láskou k tvorbe a nesúcim odkaz na moje detstvo.

V roku 2020 dokončila magisterské štúdium na Vysokej škole Výtvarných umení v Bratislave na Katedre fotografie a nových médii v atelieri - O Fotografii, pod vedením Silvie Saparovej. V roku 2018 absolvovala Erasmus+ stáž na Francuzskej École Nationale Supérieure de la Photographie v Arles. Jej tvorba bola zahrnutá do Holandskej knižnej publikácie Fresh Eyes 2020. Vystavovala na mnohých kolektívnych i samostatných projektoch, na Slovensku i v zahraničí. Svojimi obrazmi chce prispievať k prehlbovaniu citlivosti voči prírode, tej vnútornej i vonkajšej. Primárnym médiom tvorby je pre ňu svetlo, čas a priestor - o ktorých premýšľa, skúma a napája sa na ne. Dielo: I. kyanotypia zRODenie - REborn to be - I AM, 200 x 140 cm textilná kyanotypia dielo je nepredajné Je to veľká cca 200x140 cm textílna kyanotypia (jedna z najstarších fotografických historických techník, s ktorou posledných 5 rokov vo svojej tvorbe aktívne pracujem - primárne na tvorbu veľkoformátových odtlačkov môjho vlastného tela. Majú mnoho symbolických rovín, každá vzniká v špecifickom prostredí a situácii. Každý z týchto obrazov je rituálnou maľbou svetlom) Táto konkrétna zatiaľ ako jediná, je vytvorená na starej postelnej návliečke, ktorá ma vo svojom strede výrazný kosoštvorec. Jej názov je “ zRODenie - REborn to be - I AM” Jej význam je, ako aj v názve ľahko odčítať, o znovuzrodení, do JA som. Je symbolickým odkazom k mandorle. Vyzdvihuje ženstvo, jeho silu, krásu, schopnosť rodiť skrz seba nový svet. Je o ženskosti ktorá, je zakodovaná v každej ľudskej bytosti, to znamená že nieje o rodovej vyhranenosti ale skôr o kvalite, ktorá je ako v ženách tak i v mužoch. Je to archeyp. Je manifestom prebudenia sa, do tvorivej podstaty, ktorá je symbolickým vyvrcholením - pôrodom seba sa ( často cez bolesť, či utrpenie, cez vnútornú transformáciu) Je výzvou k precíteniu a sťelesneniu tohto univerzálneho posvätného princípu v nás.

Nina A. Šošková (1983, Žilina) je výtvarníčka a sochárka, známa svojím presahom do dizajnu, architektúry a verejného priestoru. Je zakladateľkou značky contemporary_suvenir a dlhoročnou organizátorkou public art festivalov. Vo svojej tvorbe spája rešpekt k tradíciám s moderným výrazom – inšpiruje sa funkcionalizmom, ľudovou architektúrou i dielom Márie Bartuszovej. Jej práce boli súčasťou viacerých významných výstav doma aj v zahraničí vrátane Nuit Blanche Paris, Designblok Praha či Národnej ceny za dizajn. Žije a tvorí v Bratislave, je mamou dvoch dcér.

Patrícia Koyšová (*1984) je etablovaná výtvarníčka, ktorá sa venuje abstraktnej maľbe s dôrazom na autentický zážitok a imagináciu diváka. Jej diela často expandujú do priestoru a vytvárajú environment, v ktorom sa divák stáva súčasťou umeleckého diela. Vystavovala na prestížnych výstavách doma aj v zahraničí, od Danubiany po Paríž a St. Moritz. Je finalistkou ceny Strabag Artaward (2021), autorkou mnohých samostatných výstav a výrazným hlasom súčasnej slovenskej abstraktnej scény. Žije a tvorí v Bratislave.

Zora Varcholová je maliarka a pedagogička, ktorá sa venuje súčasnej maľbe a tvorivej práci s deťmi. Študovala na Škole úžitkového výtvarníctva v Košiciach a odbor súčasnej maľby ukončila na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Svoje diela vystavovala aj v Anglicku, no zakotvila doma na východnom Slovensku, kde vedie Súkromnú umeleckú školu Múza v Humennom. Spolu so svojimi žiakmi prináša na výstavu Viem Kto Som pohľad na svet detí, ktorý prirodzene dopĺňa medzigeneračný dialóg.

Ové Pictures je autorské duo Veroniky Obertovej a Michaely Čopíkovej, výtvarníčok, režisérok a rozprávačiek príbehov, ktoré spolupracujú od roku 2010. Vytvárajú originálny svet plný farieb, fantázie a jemne bizarných postáv. Ich tvorba prepája animáciu, film, hudobné videá, dizajn a ilustráciu — vždy s dôrazom na príbeh, vizuálnu citlivosť a ženskú perspektívu.

Mara Ohman je výtvarníčka, poetka, editorka a architektka. Je spoluautorkou konceptu pre projekt Viem Kto Som, medzigeneračného zdieľania a cesty k autenticite a seba prijatiu. Vyštudovala Fakultu architektúry STU, výtvarné lekcie absolvovala u Andreja Augustína, Pavla Stručku, a pravidelne sa venuje kresbe aktov v Academy Atelieri u Petra Bartoša. Vo svojej výtvarnej aj poetickej tvorbe sa venuje témam hraníc, momentom dôležitých rozhodnutí a aktuálne originálnym spôsobom spracováva tému hniezd – do ktorých sme sa narodili, ktoré sme zdedili, tie, ktoré vytvárame nanovo a aj tie, ktoré nosíme v sebe. Má za sebou individuálne aj kolektívne výstavy na Slovensku ajv zahraničí. V spolupráci s prof. Martou Součkovou pripravuje vydanie svojej prvej zbierky básní.